Je to zlé, Angela. Tereza Spencerová nemá dobré správy pre EÚ. Prehrali ste, dodáva

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Európska únia odchodom Angely Merkelovej utrpí. Nikto iný totiž nebol schopný prijímať zásadné rozhodnutia. Macron určite nie, ten je skôr len „bublifuk“ nápadov, ktoré rýchlo spľasnú, komentuje ohlásené „odchádzanie“ nemeckej kancelárky Angely Merkelovej analytička Tereza Spencerová. Tá v rámci svojho pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní tiež poznamenáva, že Merkelová a Macron sa už ani nesnažia maskovať, že v Sýrii prehrali.

Pomaly, veľmi pomaly odchádza Angela Merkelová. Bolo povedané mnohé, ale čo je asi zásadné: Čo to môže znamenať pre nemecko-ruské vzťahy? Je tu otázka, či nastane zmena okolo Ukrajiny alebo stavby Nord Streamu II. A zásadná otázka je aj to, ako prípadný nový „leadership“ bude vyvažovať vzťahy s USA, ktoré chcú vypovedať raketovú dohodu (súčasná nemecká vláda trochu brblala), a to práve s Ruskom. Českí liberálni politici nariekajú, že teraz sa Nemecko začne starať viac o seba a menej o zvyšok Európy... A pritom český štátny tajomník pre európske záležitosti vyzval Nemecko, nech sa „viac angažuje v Európe“.
Všetko bude závisieť od toho, kto sa namiesto Angely Merkelovej postaví do čela CDU, ale kým bude na čele vlády ona, a to má v pláne ešte v najbližších troch rokoch, tak sa nemecká politika vo vami spomínaných smeroch až tak zásadne a navyše hneď meniť nemusí. Na druhej strane však zrejme možno konštatovať, že jej notifikovaný pomalý odchod bude mať dôsledky na Európu, respektíve Európsku úniu. Či už s Angelou Merkelovou súhlasíte, alebo nie, bola v skutočnosti jedinou hybnou silou EÚ. 

Robila síce chyby, ktoré jej asi veľa Nemcov a Európanov všeobecne len tak neodpustí, ale na druhej strane platí, že chyby nerobí len ten, kto nerobí vôbec nič. Emmanuel Macron sa síce vlani pokúsil o to, aby sa tiež stal lídrom EÚ, ale veľa politikov a štátov sa mu s jeho desiatkami nápadov osloviť nepodarilo. Skôr je z neho len akýsi bublifuk, ktorý vypúšťa množstvo krásnych bublín, čo však veľmi rýchlo praskajú. Pre deti dobré, pre život už nie.

Osobne by som si tipla, že EÚ s odchodom Merkelovej, ktorá navyše nechce ani žiadnu funkciu v Bruseli, silne utrpí. Na „bruselskej“ úrovni nemožno čakať žiadne veľké, nieto zásadné rozhodnutia, pretože Merkelovú ako „chromú kačicu“ už nebude nikto brať príliš vážne a súčasne sa ani nerysuje nikto, kto by zaujal jej rolu. Macronov hlavný stratég, 33-ročný Stéphane Séjourné, už vyhlásil, že plánujú „otriasť systémom“, rozbiť tradičné „bruselské“ rozdelenie na ľavicu a pravicu, aj keď je také delenie podľa mňa dávno „rozbité“, a viesť novú deliacu líniu medzi proimigračnými a antiimigračnými silami, pričom chcú nalákať španielskych socialistov a centristov, nemeckých zelených a tak podobne. Neviem, nakoľko je to realistické. Aspoň sa ukáže, koľko skutočných spojencov Macron v Európe naozaj má.



Takže sa bude len tak „prežívať“, a to prinajmenšom až do budúceho mája, keď sa majú konať voľby do Európskeho parlamentu, po ktorých sa všeobecne očakávajú nejaké zmeny. A dovtedy bude Európska únia svojím spôsobom paralyzovaná. A to je, samozrejme, z hľadiska Únie krajne nepríjemné, pretože už teraz prechádza veľkou vnútornou krízou a valí pred sebou až príliš veľa neriešených problémov. Skrátka, z hľadiska EÚ neprišlo Merkelovej odchádzanie v ten najvhodnejší čas. Ak teda pre EÚ nejaké „vhodné“ časy ešte vôbec existujú.

Pokiaľ ide o rakety, chystá sa schôdzka NATO – Rusko. Dostane niekto rozum alebo sa nedá čakať žiadna zmena? Začalo sa písať, bohužiaľ, o variante rozmiestnenia amerických rakiet stredného doletu v Európe. Sme od toho ešte dostatočne ďaleko?

Neviem, predpokladám, že rozmiestňovanie amerických rakiet v Európe môže závisieť aj od ochoty alebo neochoty európskych krajín mať ich na svojom území, nie? A stať sa tak prípadným terčom v prípadnej vojne medzi USA a Ruskom. Lákavý spôsob, ako sa nezmazateľne zapísať do dejín a zbaviť sa budúcnosti. Takže uvidíme, kto na to nakoniec kývne – po vzore Poľska, ktoré už pripravuje „svoju“ americkú Fort Trump – alebo kto rakety odmietne.

Z hľadiska tejto otázky by som sa pritom na schôdzku NATO – Rusko veľmi nespoliehala. Koniec koncov, šéf NATO Stoltenberg na nej len zdôraznil význam dohody o raketách stredného a krátkeho doletu a vyzval Rusko, aby splnilo americké požiadavky. Nie som si istá, či to práve takto môže fungovať. A napríklad Putin už avizoval, že práve rakety stredného a krátkeho doletu budú hlavnou témou jeho rozhovorov s Trumpom 11. novembra v Paríži. Za necelé dva týždne možno budeme o niečo múdrejší. Aj keď v nejaký prelom veľmi neverím, takže určitá neistota bez dohody bude pokračovať. Mimochodom, v Rusku sa už začína hovoriť o vojenskej základni na Kube... Dejiny sa opakujú, povedal vraj Marx, prvý raz ako tragédia, druhýkrát ako fraška...