REPORTÁŽ V Sýrii je prakticky rozhodnuté o výsledku vojny – v prospech Asada. Do krajiny sa síce vracajú tisíce ľudí, ale z iných oblastí uteká ešte väčší počet obyvateľov. Aj Kurdi robia etnické čistky, len ich marxisticko-feministický prístup je asi najprijateľnejší. „Rozumná“ opozícia už vlastne neexistuje, sú to len fúzatí islamskí radikáli. To okrem iného zaznelo na besede s vedúcim sýrskej misie v rámci organizácie Člověk v tísni Tomášom Kociánom v Plzni. Mnohých prekvapí, že za svoj postoj v Aleppe bolo pochválené Rusko, ktoré udržalo „na uzde“ všetky strany konfliktu...
Beseda sa uskutočnila bezprostredne po zhliadnutí dokumentu o sýrskom meste Rakká Mesto duchov a zúčastnilo sa na nej niečo vyše desať prevažne mladých ľudí.
Pomoc takmer za miliardu
„V Sýrii je to náš najväčší projekt v histórii v objeme trištvrte miliardy ročne,“ povedal na úvod Kocián. „Pomáhame desaťtisícom ľudí. Snažíme sa prinášať a sprostredkovávať pokiaľ možno nezaujaté informácie. Väčšina mojich kolegov, cudzincov, teda našich sýrskych spolupracovníkov, sa snaží mať od veci trochu odstup, čo nie je v takej zložitej situácii, ako je vojna, vždy jednoduché, ale pre nás veľmi potrebné. Pomáhame a máme pomáhať bez ohľadu na to, čo si o tom politicky myslíme,“ opísal pôsobenie organizácie.
Situácia v Sýrii je podľa Kociána určite lepšia. „Islamský štát vyhnalo z Rakky masívne bombardovanie, ktoré zapríčinilo obrovské utrpenie obyvateľstva. Mesto je teraz hromada trosiek. Naposledy som tam bol v júli. Zomreli tam tisíce civilistov, ktorých držali v podstate ako živé štíty, pretože v poslednej fáze kampane spojeneckých vojsk, bombardovania a útoku kurdských vojsk a koaličných jednotiek sa z Rakky nedalo veľmi utiecť a situácia bola podobná ako napríklad v irackom Mosule, kde zomrelo podľa odhadov až 40 000 obyvateľov. V Rakká bol ten počet menší, ale je ťažké hodnotiť, čo je lepšie – či ten šialený život pod IS, alebo ešte deštruktívnejšie bombardovanie a ničenie, ktoré toto mesto poznamenalo na minimálne roky,“ konštatoval Kocián. „Z môjho pohľadu pokoja strednej Európy je jasne život bez IS lepší a vyhliadka je jednoznačne pozitívnejšia, ale ja som si neprešiel tým, čím si prešli miestni obyvatelia, a nie všetci na to majú rovnaký názor. Hovoril som aj s pár ľuďmi, ktorí sa nebáli povedať, že to bolo pre nich horšie ako IS,“ prekvapil prítomných vedúci misie.
Situácia v Sýrii je podľa Kociána určite lepšia. „Islamský štát vyhnalo z Rakky masívne bombardovanie, ktoré zapríčinilo obrovské utrpenie obyvateľstva. Mesto je teraz hromada trosiek. Naposledy som tam bol v júli. Zomreli tam tisíce civilistov, ktorých držali v podstate ako živé štíty, pretože v poslednej fáze kampane spojeneckých vojsk, bombardovania a útoku kurdských vojsk a koaličných jednotiek sa z Rakky nedalo veľmi utiecť a situácia bola podobná ako napríklad v irackom Mosule, kde zomrelo podľa odhadov až 40 000 obyvateľov. V Rakká bol ten počet menší, ale je ťažké hodnotiť, čo je lepšie – či ten šialený život pod IS, alebo ešte deštruktívnejšie bombardovanie a ničenie, ktoré toto mesto poznamenalo na minimálne roky,“ konštatoval Kocián. „Z môjho pohľadu pokoja strednej Európy je jasne život bez IS lepší a vyhliadka je jednoznačne pozitívnejšia, ale ja som si neprešiel tým, čím si prešli miestni obyvatelia, a nie všetci na to majú rovnaký názor. Hovoril som aj s pár ľuďmi, ktorí sa nebáli povedať, že to bolo pre nich horšie ako IS,“ prekvapil prítomných vedúci misie.
Vojna sa ešte nekončí – odvody regrútov pokračujú
Otázka mladíka potom znela: „Ako vidíte smerovanie Sýrie do budúcna a budú mať tí ľudia vôbec nádej, keď bojovali proti Asadovi, sa vrátiť?“
„Nedávno som hovoril s kolegom, ktorý bol na tých zoznamoch len preto, že emigroval do Turecka a zúčastnil sa niektorých demonštrácií. Hovorí, že sa nemôže vrátiť, má strach z toho, že bude perzekvovaný. Mnoho ľudí, ktorí sa nemôžu vrátiť, má strach z toho, že ich naverbujú do armády. Vojna sa neskončila, aj keď sa tu hovorí o tom, že je hotovo. Napriek určitému upokojeniu hlavne v oblasti Idlibu a potom čiastočne na východe krajiny je krajina vo vojnovom stave. Armáda regrutuje, stratila obrovské množstvo vojakov, takže teraz berie ročníky 1984 až 1986, to znamená ľudí, ktorí majú viac ako tridsať rokov,“ informoval Kocián.
Veľa ľudí sa nevracia z politických dôvodov. To sú najväčšie motívy zostávať v zahraničí. „Pár ľudí sa vracia. Nie je to veľké množstvo, hoci propaganda hovorí o tom, že vojna sa skončila a vracajú sa státisíce ľudí, tak to nie je úplne pravda,“ prekvapil opäť Kocián. „Čísla OSN síce hovoria o státisícoch navrátilcov, ale v ten istý moment, napríklad v roku 2017, sa vrátilo 200 000 ľudí, ale 700 000 ľudí muselo utiecť zo svojich domovov. V roku 2018 sú čísla 300 000 návrat a okolo 700 000 ľudí, ktorí utekajú. Konflikt, hoci v menšej intenzite, pokračuje, núti ľudí sa vysťahovať a premiestňovať sa. Sú uzavretí v Sýrii. Pre tých šťastnejších, ktorým sa podarilo utiecť za hranice, je situácia jednoduchšia, ale pre mnoho ľudí návrat neprichádza do úvahy,“ pokračoval.
Baššár Asad Zdroj: TASR
„Nedávno som hovoril s kolegom, ktorý bol na tých zoznamoch len preto, že emigroval do Turecka a zúčastnil sa niektorých demonštrácií. Hovorí, že sa nemôže vrátiť, má strach z toho, že bude perzekvovaný. Mnoho ľudí, ktorí sa nemôžu vrátiť, má strach z toho, že ich naverbujú do armády. Vojna sa neskončila, aj keď sa tu hovorí o tom, že je hotovo. Napriek určitému upokojeniu hlavne v oblasti Idlibu a potom čiastočne na východe krajiny je krajina vo vojnovom stave. Armáda regrutuje, stratila obrovské množstvo vojakov, takže teraz berie ročníky 1984 až 1986, to znamená ľudí, ktorí majú viac ako tridsať rokov,“ informoval Kocián.
Veľa ľudí sa nevracia z politických dôvodov. To sú najväčšie motívy zostávať v zahraničí. „Pár ľudí sa vracia. Nie je to veľké množstvo, hoci propaganda hovorí o tom, že vojna sa skončila a vracajú sa státisíce ľudí, tak to nie je úplne pravda,“ prekvapil opäť Kocián. „Čísla OSN síce hovoria o státisícoch navrátilcov, ale v ten istý moment, napríklad v roku 2017, sa vrátilo 200 000 ľudí, ale 700 000 ľudí muselo utiecť zo svojich domovov. V roku 2018 sú čísla 300 000 návrat a okolo 700 000 ľudí, ktorí utekajú. Konflikt, hoci v menšej intenzite, pokračuje, núti ľudí sa vysťahovať a premiestňovať sa. Sú uzavretí v Sýrii. Pre tých šťastnejších, ktorým sa podarilo utiecť za hranice, je situácia jednoduchšia, ale pre mnoho ľudí návrat neprichádza do úvahy,“ pokračoval.
Sektársky konflikt
„Čo sa týka budúcnosti Sýrie, tak vám to nedokážem po tých zvratoch povedať,“ priznal sa Kocián. „Aby sme strategicky plánovali, tak nás, samozrejme, zaujíma politický aj spoločenský vývoj. Hoci sa na tom pracuje s expertmi, tak prognóza je iná, pretože sa tam ukazujú veci, že sú inak, alebo sa zmenia v tom, že do ,hry‘ vstúpi ďalší aktér, ktorý dovtedy nebol známy. Spoločnosť je však rozdelená. Konflikt nadobudol aspekt sektárskej vojny,“ vysvetľoval. „Sunniti so šiítmi, respektíve alavitmi, sa dostali do ostrého sporu. Časť emigrácie je sunnitská a tá má veľké výhrady voči politicky dominantnej menšine. Asad a jeho rodina sú alaviti. Situácia je dosť chúlostivá, nie je príliš politická vôľa na zmeny, pretože Asad sa cíti na koni a veľmi pravdepodobne vojnu zo svojej strany dotiahne do úspešného konca,“ konštatoval Kocián.
Myšlienka IS nie je podľa vedúceho misie Člověka v tísni nová, „radikálny islamizmus má v tomto svete podhubie“. „Veľmi jednoducho dokáže mobilizovať ľudí v spoločnosti, ktorá nemá slobodu. Bezpečie aspoň pre niektorých ľudí tam panovať nebude, aspoň pre tých, ktorí môžu byť spojení s tou revolúciou. Viem z rozprávania, že sa dlhoročné spory o pôdu alebo medzi rodinami, ktoré boli po generácie v nepriateľstve, a klanmi, ako ich poznáme z rozprávania o krvnej pomste, teraz riešia tak, že sa povie – to je revolucionár, kritizoval Asada. Človek zmizne a problém je vyriešený,“ opísal údajný stav Tomáš Kocián.
Myšlienka IS nie je podľa vedúceho misie Člověka v tísni nová, „radikálny islamizmus má v tomto svete podhubie“. „Veľmi jednoducho dokáže mobilizovať ľudí v spoločnosti, ktorá nemá slobodu. Bezpečie aspoň pre niektorých ľudí tam panovať nebude, aspoň pre tých, ktorí môžu byť spojení s tou revolúciou. Viem z rozprávania, že sa dlhoročné spory o pôdu alebo medzi rodinami, ktoré boli po generácie v nepriateľstve, a klanmi, ako ich poznáme z rozprávania o krvnej pomste, teraz riešia tak, že sa povie – to je revolucionár, kritizoval Asada. Človek zmizne a problém je vyriešený,“ opísal údajný stav Tomáš Kocián.
Neradostná budúcnosť
„Ekonomická prosperita tú krajinu tiež nečaká. Odhady škôd sa pohybujú v stovkách miliárd dolárov. Tá krajina sa nepostaví na nohy v priebehu niekoľkých rokov. Je paradoxné, napríklad v kurdskom meste Kobani, ktoré bolo z dvoch tretín zničené a ja tam teraz chodím, že tam prakticky nevidíte stopy po vojne. Rekonštrukcia môže prebiehať pomerne rýchlo, ale rekonštrukcia vzťahov ľudskej spoločnosti, to bude trvať dlho,“ uviedol.
„Oblasť je stále pod kontrolou radikálnych islamistov, hoci nie všetci ľudia, ktorí to územie obývajú, sú radikálni islamisti. Moc tam však držia skupiny, ktoré sa hlásia k radikálnemu islamizmu. To je provincia Idlib, ktorá bola nedávno predmetom diskusie medzi Ruskom, Iránom a Tureckom. Tam pravdepodobne došlo ku krátkodobej dohode, že tam bude pokoj. V každom prípade Idlib je jednou z posledných bášt opozície, ktorá sa v priebehu vojny veľmi zvrátila, z pomerne neideologických sociálnych protestov sa radikalizovali. Umiernení v radikálnom prostredí, ako je vojna, odpadajú, umierajú alebo sa odsťahujú. Takže teraz môžeme hovoriť o radikálnej opozícii,“ vysvetľoval Kocián a pokračoval: „Oblasť hostí zhruba tri milióny ľudí. Nikto z nich nechce ísť do teritória pod správu režimu. Politicky však táto opozícia neponúka žiadnu alternatívu. Radikálny islamizmus nie je alternatívou asadovskej politiky. Je to tam zložité, pretože oblasť je plná ľudí, z ktorých dosť žije v kempoch, je obývaný každý dom, každý príbytok, kde sa dá prebývať. Pomoc tam prúdi cez Turecko.“
„Oblasť je stále pod kontrolou radikálnych islamistov, hoci nie všetci ľudia, ktorí to územie obývajú, sú radikálni islamisti. Moc tam však držia skupiny, ktoré sa hlásia k radikálnemu islamizmu. To je provincia Idlib, ktorá bola nedávno predmetom diskusie medzi Ruskom, Iránom a Tureckom. Tam pravdepodobne došlo ku krátkodobej dohode, že tam bude pokoj. V každom prípade Idlib je jednou z posledných bášt opozície, ktorá sa v priebehu vojny veľmi zvrátila, z pomerne neideologických sociálnych protestov sa radikalizovali. Umiernení v radikálnom prostredí, ako je vojna, odpadajú, umierajú alebo sa odsťahujú. Takže teraz môžeme hovoriť o radikálnej opozícii,“ vysvetľoval Kocián a pokračoval: „Oblasť hostí zhruba tri milióny ľudí. Nikto z nich nechce ísť do teritória pod správu režimu. Politicky však táto opozícia neponúka žiadnu alternatívu. Radikálny islamizmus nie je alternatívou asadovskej politiky. Je to tam zložité, pretože oblasť je plná ľudí, z ktorých dosť žije v kempoch, je obývaný každý dom, každý príbytok, kde sa dá prebývať. Pomoc tam prúdi cez Turecko.“
Hello, my name is Jack Sparrow. I'm a 50 year old self-employed Pirate from the Caribbean.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára